Pietny akt "Čítanie mien obetí holokaustu"

Už sa stalo tradíciou, že si od roku 2009 počas pamätného dňa holokaustu čítaním mien z 57 000 deportačných listov pripomíname mená obetí slovenského holokaustu. Tentoraz sa pietny akt Čítanie mien uskutoční 8.septembra o 18-tej hodine v Mestskom divadle P.O.Hviezdoslava na Laurinskej č. 20 v Bratislave.

Keďže tento rok je 9. september v piatok, keď sa začína židovský sviatok šabat, presunuli sme pietny akt na štvrtok. 

Na Slovensku pamätný deň holokaustu pripadá na 9. september, pretože v ten deň v roku 1941 vtedajšia Slovenská republika prijala 290 represívnych paragrafov, takzvaný Židovský kódex, ktoré vyústili do procesu židovských deportácií.

Holokaust počas druhej svetovej vojny je tragédiou, aká nemá v dejinách ľudstva obdoby. Zahynuli celé rodiny a veľakrát neostal nik, kto by si vôbec mohol spomenúť na svojich príbuzných, priateľov, či známych, zavraždených za neľudských podmienok. Ich kati sa usilovali vymazať ich mená a nahradiť ich číslami. Nemôžeme ich predsa zaradiť do našej dejinnej histórie ako nič nehovoriace číslo. Preto si chceme pripomínať každoročne ich mená, túžime po tom, aby sme sa dozvedeli o každom jednom z nich čosi viac, ako žili, s kým sa priatelili. Z celého srdca si prajeme, aby sa na nikoho z nich nezabudlo.

Nevinné obete si zaslúžia, aby si na nich spomenuli aj tí, ktorí ich osobne nepoznali, aby sme si pripomínali so všetkou dôstojnosťou a pietou. Ako memento, nech sa čosi podobné, ako vraždenie len pre iné náboženstvo či rasu, už nikdy viac neopakuje.

Je na každom jednom z nás, aby sme tým, ktorí z veľkej väčšiny nemajú ani len hroby, milimetrík po milimetríku prinavracali ich ľudskú dôstojnosť. Veď žili s nami, medzi nami, radovali sa, trápili, pracovali, prežívali svoje lásky, vychovávali svoje deti takisto ako ostatní slovenskí občania.

Mená čítame z deportačných listov, ktoré sa zachovali. Do dnešného dňa totiž Slovensko nemá skompletizovaný zoznam obetí holokaustu. Deportačné listy sú z prvej vlny deportácií, ktoré sa uskutočnili v roku 1942. Zoznamy odvlečených z druhej vlny deportácií, ktoré sa začali v septembri 1944, sa žiaľ nezachovali.

Pri čítaní mien obetí holokaustu vychádzame z úzkej spolupráce so slovenskou odnožou medzinárodnej organizácie ICEJ Slovensko (Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem), Dokumentačným strediskom holokaustu, Židovskou náboženskou obcou v Bratislave, Ústredným zväzom židovských náboženských obcí, Magistrátom Bratislavy, ale aj s Bratislavským samosprávnym krajom.

Doteraz z deportačných listov čítali osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života ako Emília Vášaryová, Martin Huba, Peter Lipa, Pavel Vilikovský, Božidara Turzonovová, Soňa Valentová, Marián Slovák, Ľubomír Feldek, Miroslav Cipár, Adriena Bartošová, Štefan Bučko, Eva Matejková, Miroslav Marcelli, Katarína Hasprová, Iveta Radičová, Marián Balázs, Ivo Nesrovnal, Ján Budaj, Viera Dubačová, Katarína Martinková, Anton Srholec, Marián Labuda a mnohí ďalší.

Svoje príbehy porozprávali tí, čo perzekúcie zažili. Boli to medziiným: Helena Weinwurmová, Marta Szilárdová, David Sivor, Edita Grosmanová, Katarína Lajčiaková, Peter Havaš, Hilda Hrabovecká a ďalší a ďalší. Príbeh svojich rodičov prišla rozprávať aj Táňa Wetzlerová, ktorej mama prežila koncentračný tábor v Osvienčime, otec Alfréd Wetzer spolu s Rudolfom Vrbom v apríli 1944 utiekol z Osvienčimu a obaja napísali o situácii v Osvienčime slávnu správu, ktorá obletela Európu a USA. Smutným faktom ostáva, že z menovaných už 4 nie sú medzi nami.